Obsah

História obce

Obec Podhájska vznikla 1. júla 1960 zlúčením obcí Belek a Svätuša. Dovtedy obe obce vystupovali ako samostatné jednotky, vyvíjali sa historicky samostatne, aj keď mali veľa spoločných znakov, geografických i kultúrnych. Z aspektu najstarších historických písomných  dokumentov však treba ich vývoj hodnotiť oddelene, pretože rozdiel medzi prvými písomnými zmienkami oboch obcí je 81 rokov, aj keď nevieme prečo. Kroniky však nepustia.

 

Belek

Prvá písomná zmienka o obci Belek pochádza z roku 1075 s názvom Bilegi, kedy ju kráľ Gejza daroval /spolu s inými/ opátstvu vo Svätom Beňadiku, ktoré bolo centrom katolicizmu v Pohroní. Belek je zaznačený i v osvedčujúcom liste Ostrihomskej kapituly z roku 1156. V roku 1395 bol pánom obce Ján Barachkay, ktorý ju však opäť daroval beňadickému opátstvu. Roku 1413 patril Belek do majetku Dominicus de Balogha. V roku 1512 Zigmund Lévai a František Haraszti darovali obec paulínom, mníchom, ktorí sa začiatkom 16.st. usadili na Mariánskej Čeľadi. Po tureckom vpáde bol násilne obsadený aj Belek a občania museli odvádzať dane tureckému mocnárovi do Ostrihomu. Roku 1786 cisár Jozef II. rozpustil rád paulínov a Belek sa stal majetkom Uhorskej náboženskej základiny.

Kostol v Beleku začali stavať v roku 1905 a vysvätili ho  15. augusta 1906. Na slávnosť vysvätenia sa tradične v tento deň konajú hody.

 

Svätuša

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1156 s názvom Scentusa. V tom istom roku arcibiskup Martirius venoval obec Ostrihomskej kapitule. V roku 1268 daroval kráľ Belo IV. Senču svojmu obľúbencovi Andrejovi Forgáchovi. Okolo roku 1294 prešla obec do majetku Matúša Čáka Trenčianskeho. Po jeho smrti rod Čákovcov zmizol z radu tekovských zemepánov. V darovacej listine z roku 1388 kráľ Žigmund opäť potvrdil panstvo Forgáchovcov, do ktorého spadala i obec Senča, ktorá bola majetkom tohto rodu až do 18.st. V súpise daní z roku 1564 platila Senča - tak ako každá iná obec - dane nielen svojmu pánovi, ale aj kráľovi. V tomto súpise je obec zaznačená pod menom Zemsche a ročne platila daň 1 a pol zlatky. V čase tureckých nájazdov bola obec dva razy spustošená. V období od 18.st. do prvej polovice 19. st. patrila obec do majetku Malonyay.

Prípravné práce na stavbu kostola sa začali v roku 1903 a 11. septembra 1904 bola slávnostná posviacka kostola. V tento deň sa už tradične konajú hody.

 

Vyberáme z obecnej kroniky (1763 - 1960)

Obecná kronika vo Svätuši bola založená v roku 1935, kedy sa obec ešte volala Senča. Prvým obecným kronikárom bol Štefan Héc, učiteľ Štátnej ľudovej školy vo Fíší, terajšej Trávnici. Od roku 1936 viedol kroniku miestny učiteľ Emil Černák, rodák z tejto obce.

  • obyvatelia oboch obcí, Beleku i Svätuše boli odpradávna roľníkmi a vinohradníkmi,
  • ich šat /odev/ bol veľmi jednoduchý, muži nosili do roboty košeľu a gate z doma utkaného plátna, pantofle na boso a klobúk. Ženy mali oblečenú lipiťku, pruclík, rukávce alebo šipošky, sukňu /vo všedný deň nosili štyri/, spodník, v ktorom spávali, na sukni mali zásteru, na hlave čepiec alebo ručník. Staršie ženy nosili v zime kacabajku, ušitú zo súkna alebo z plyšu. Sviatočný oblek bol podobný všednému, lenže bol z jemnejšej látky, dievčatá a ženy boli oblečené do siedmych sukien a rúcha mali čiernej farby. Na ozdobu nosili bezcenné prstence, záušnice a garalíže.
  • na Beleku vznikla škola vraj ešte za čias paulínov /niekedy po r. 1748/, ktorí na učebňu vyčlenili malý ošarpaný domček bez dlážky, kde boli belecké deti vyučované po dlhé roky senčianskymi učiteľmi. Až okolo roku 1890 pretvorila školská stolica starú krčmu na školu, v ktorej sa prvou samostatnou učiteľkou stala Mária Ružičková a ďalšími učiteľmi boli Imrich Ostáš, Mária Rašmanová, Mária Slimáková a ďalší...
  • vo Svätuši /vtedy Senča/ vznikla podľa prameňov prvá škola roku 1842 v dome Miklovskom. Údajne tam učil obuvník, či krajčír, plat dostával v naturáliách a učili sa len počty a nemecké litery. Vyučovacia reč bola slovenská. Druhá škola bola vraj vSládečkovom dome v Raji. Učil v nej pisár alebo notár. Ten, kto vychodil túto školu, považoval sa za múdreho. Tretia škola bola postavená r. 1854 zo zeme a hliny. V nej sa učili už všetky predmety. Učiteľom bol Vojtech Imrich, ktorý si za 40 rokov získal na vážnosti.
  • v roku 1763 boli obe obce postihnuté zemetrasením, obyvatelia v panike utekali z obydlí, väčšie škody však nenastali,
  • 17. augusta 1863 postihol obec Svätušu katastrofálny požiar, kedy zhorela celá obec, budovy prehoreli až dovnútra, požiaru podľahli aj stodoly s ešte nevymláteným obilím a krmou,
  • v roku 1866 bol z Ruska do Uhier privlečený mor, ktorý nemilosrdne plienil v oboch našich obciach. Vtedy sa pochovávalo aj bez cirkevných obradov,
  • 7. júna 1897 zasiahol Senču ľadovec, ktorý zničil takmer celú úrodu obilia a konopí,
  • v rokoch 1890 - 1900 sa rozmohla zhubná choroba filoxéra na viniči, ktorá úplne zničila všetky vinohrady.  Ani novovysádzané viniče jej neodolali. Nové vinice sa začali vysádzať až po I. svetovej vojne, kedy sa objavili druhy, odolné voči tejto zhubnej chorobe,
  • v rokoch 1900 - 1918 sa začali obyvatelia zaoberať chovom včiel. Svoje včelstvá mali vo vinohradoch a záhradách. Prvým včelárom bol učiteľ Porubec.
  • v roku 1913 sa začala stavať železnica, ale jej dokončenie prerušila vojna,
  • 28. júla 1914 začala I. svetová vojna. Mobilizácia spôsobila, že nebolo rodiny, ktorej člen by nemusel narukovať. Len na Beleku oplakávali 10 obetí, padlých na bojiskách...,
  • prvým poprevratovým učiteľom jednotriedky od r. 1919 bol Kornel Kovalčík, od roku 1929 bola škola rozšírená na dvojtriedku, ktorú učil Emil Černák, ktorý so svojou manželkou boli na škole dlhoročnými všeobecne obľúbenými učiteľmi.
  • roku 1920 prebehla pozemková reforma, ktorá umožnila získať pôdu aj mnohým našim občanom,
  • roku 1921 bola založená Obecná knižnica, spoločná pre obe obce, sídlila na Senči,
  • roku 1926 založil Kornel Kovalčík na Senči dobrovoľný hasičský zbor a o rok neskôr, v roku 1927 vznikol hasičský zbor i na Beleku z iniciatívy notára Jána Bendíka. Prvým veliteľom bol Matej Ivan
  • v roku 1927 sa aj v obci Belek objavil prvý rádioprijímač, ktorého majiteľom bol Ján Václav. Občania chodili s obdivom počúvať tento zázračný stroj. Na Senči sa rádio po prvý raz objavilo u Kornela Kovalčíka
  • v roku 1929 bola nesmierne krutá zima, ktorá trhala pne a konáre ovocných stromov
  • roku 1930 doľahla aj na naše obce svetová hospodárska kríza. Životná úroveň obyvateľstva klesla na najnižšiu možnú úroveň, z biedy nepomáhali ani núdzové práce. Začalo vysťahovalectvo, kedy hlavne muži odchádzali do cudziny v nádeji zarobiť na obživu rodiny
  • 28. septembra 1935 bol založený Miestny odbor Matice slovenskej, ktorý vyšiel z iniciatívy Rašmanovej, Palaja, Pánisa a Havránka
  • 8. novembra 1938 boli naše obce obsadené maďarskou armádou na základe Komárňanských dohôd o odstúpení južného Slovenska Maďarsku. Začalo sa prepúšťanie slovenských úradníkov a učiteľov, mladí muži museli znovu narukovať a bojovať za záujmy fašistickej moci. V II. svetovej vojne zahynulo 26 mužov - vojakov a aj mnohí civilisti z oboch našich obcí.
  • 27. marca 1945 o 9,30 hod. boli naše obce oslobodené sovietskou armádou pod vedením maršala Malinovského
  • v roku 1947 sa na Beleku začala výstavba školy, ukončená bola v roku 1949
  • počas roka okrem svojej každodennej práci na poli, či vo viniciach sa venovali obyvatelia obcí hlavne v zime opravovaním košíkov, ošietok, poľnohospodárskych nástrojov, ale vždy si našli čas i na spoločenské posedenia, a keďže sa riadili podľa sviatkov, venovali sa rôznym zvyklostiam.
  • Fašiangy  boli časom bujarej zábavy, tancovačiek a maškarných plesov, tak pre deti ako i pre dospelých. Vo Veľkonočný pondelok sa mládenci vyobliekali do krojov doma ušitých a v skupinkách šli po dedine s putňami v rukách. Vošli do každého dvora, kde mali dievku, ktorú vodou poriadne vyoblievali a vyšibali, za čo sa im ušlo dobrého pohostenia, farebné stužky na korbáč a maľované vajíčko. Predvečer prvého mája opäť patril mládencom, ktorí stavali dievčencom, o ktoré mali záujem, tzv. "máj." Bola to vysoká jedlička ozdobená farebnými stuhami a fľašou pálenky. Juniáles bol organizovaný pod patronátom Polesia a uskutočňoval sa v háji. Koniec žatvy bol sprevádzaný ľudovou veselicou v podobe dožiniek. Hody bývali každoročným sviatkom /z príležitosti vysvätenia kostolov/, ktoré trvali tri dni a na zábavách sa tancovalo od večera do rána. Voľné dni trávili ľudia i žartovným, či tajuplným rozprávaním, veštením pranostík a nacvičovaním ochotníckych divadiel.
  • v roku 1949 sa poslovenčovali názvy obcí, z toho pochádza i zmena pomaďarčeného názvu Sencze na slovenský názov Svätuša a Belleg na Belek
  • v októbri  1949 bolo na Svätuši založené Jednotné roľnícke družstvo, ktoré začalo hospodáriť na 27 ha pôdy. Prvým predsedom sa stal Vincent Mikla. Na Beleku v tom istom roku vzniklo JRD tiež, ale vo forme strojového družstva.
  • v roku 1951 bol elektrifikovaný Belek a v roku 1956 i Svätuša. Začal hromadný nákup rádioprijímačov a iných elektrospotrebičov. V tom istom roku bol zriadený pre obe obce i poštový úrad vo Svätuši.
  • 1. mája 1959 sa z reproduktorov miestneho rozhlasu ozvali po prvýkrát tóny rezkého pochodu

 

Vyberáme z obecnej kroniky (1960 po súčastnosť)

1. júla 1960 vzniká okres Nové Zámky a v rámci prebiehajúcej územnej reorganizácie aj obec PODHÁJSKA zlúčením obcí Belek a Svätuša. Po voľbách vzniká i Národný výbor, ktorého prvým predsedom sa stáva Ján Šiška. Zlúčenie obcí malo nielen ekonomicko-politické dôvody, ale aj ich geografická poloha. Už v tom čase územne tvorili vlastne jednu obec, spájala ich spoločná história, kultúra, rodinné i priateľské zväzky. Napriek tomu si však zachovali svoje osobitosti, napr. hody na Beleku sú 15. augusta a na Svätuši 11. septembra (pozn.red.: čo vôbec nie je na škodu, pretože na Slovensku je málo obcí, v ktorých majú hody dvakrát do roka...).

  • v roku 1968 sa úrad MNV presťahoval z budovy "pod mostom" do budovy vtedajšej pošty pri stanici
  • zlúčenie obcí malo za následok i vznik spoločného JRD Podhájska, ktoré začalo hospodáriť na 1118 ha pôdy, zameriavalo sa hlavne na chov hovädzieho dobytka s výrobou mlieka a na chov ošípaných, v rastlinnej výrobe hlavne na obilniny a krmoviny
  • v auguste 1970 začala výstavba nového kostola na priestranstve pri dnešnom obecnom úrade, ale po vybudovaní základov bola "vyššími orgánmi" zastavená
  • 20. februára 1973 začali pracovníci podniku Nafta Gbely s vrtnými prácami pod vinicami za potokom Liska. 8. júna 1973 po dosiahnutí hĺbky 1900 m vytryskla 90°C teplá voda. Výskyt tohto daru prírody a úsilia ľudí podnietil iniciatívu občanov, ktorí v "akcii Z" za 20 dní  vybudovali 2 bazény, ktoré v podstate slúžia dodnes.
  • školským rokom 1972/73 preberá funkciu riaditeľky Základnej školy Mgr. Margita Červenová, ktorá nahrádza dlhoročných učiteľov - do dôchodku odchádzajúcich manželov Černákových
  • 30. augusta 1976 bola skolaudovaná novovybudovaná Materská škola s celodennou starostlivosťou, ktorej otvorenie bolo 7. januára 1977. Riaditeľkou materskej školy bola Rozália Juríková a zapísaných bolo 53 detí.
  • výstavba nadjazdu ponad Svätušu po začatí v roku 1974 sa ukončila rokom 1977 spolu s výstavbou cesty v úseku Radava - Pozba
  • 28. augusta 1979 bola otvorená nová budova železničnej stanice
  • v 80-tych rokoch pracovalo aktívne v obci 13 spoločenských a záujmových organizácií, ktoré organizovali rôzne výstavy, prednášky, klubové večery pre mládež, dožinky, športové turnaje, zábavy a iné akcie
  • v rokoch 1985 - 1986 bola zastupujúcou riaditeľkou MŠ p. Marta Ďurinová, keďže p. Juríková odišla s manželom do zahraničia, kde bol vyslaný za prácou
  • v rokoch 1986 - 1990 bola zastupujúcou riaditeľkou MŠ p. Mária Kazíková, pretože p. Ďurinová nastúpila na materskú dovolenku
  • v januári roku 1987 vyčíňala snehová kalamita, akú si nepamätáme od roku 1921. Napadlo  - prakticky za noc - toľko snehu, že obec bola úplne odrezaná od okolitého sveta. Organizovali sa brigády na sprístupnenie aspoň najdôležitejších komunikácií. Mrazy prekonávali aj rekordy z roku 1951
  • po revolučných spoločenských zmenách v novembri 1989 sa v roku 1990 konali prvé slobodné demokratické voľby, aj do zastupiteľských orgánov. Prvou starostkou obce sa stala p. Magdaléna Svobodová
  • v roku 1990 sa vrátila p. Rozália Juríková zo zahraničia a do roku 1993 bola riaditeľkou MŠ
  • v roku 1993 odišla p. Juríková do dôchodku a novou riaditeľkou MŠ v Podhájskej sa stala p. Mária Kazíková, ktorá bola riaditeľkou materskej školy do roku 2004
  • v roku 1991 dochádza k rozpadu Jednotného roľníckeho družstva a vzniká Poľnohospodárske družstvo Podhájska - Radava, ktorého predsedom sa stáva Ing. Tibor Šafár. V obci vznikajú nové podnikateľské subjekty, ale paradoxne - aj nový fenomén: ľudia bez práce, nezamestnaní...
  • na jeseň 1994 v komunálnych voľbách zvíťazil kandidát KDÚ Ing. Michal Marenčík, ktorý sa stáva starostom obce
  • na kultúrno-spoločenskom živote obce sa najviac podieľajú základná škola, materská škola, miestna ľudová knižnica, telovýchovná jednota a matica slovenská
  • rok 1995 je veľmi významný pre rozvoj našej obce. Začala sa prevádzka verejného vodovodu, plynofikácia obce a nastali podstatné zmeny v manažmente termálneho kúpaliska
  • v tom istom roku bola obec začlenená do farnosti Trávnica, kde je správcom vdp. J. Dragúň
  • v komunálnych voľbách v roku 1998 sa opäť stáva starostom obce Ing. Michal Marenčík
  • 1.septembra 1999 nastáva zmena na poste riaditeľky základnej školy, p. Margitu Červenovú, dlhoročnú riaditeľku a učiteľku na základnej škole /pre dôchodkový vek/  nahrádza PaedDr. Adriana Poláková.
  • v roku 2000 začal obecný úrad vydávať obecné noviny Podhájsky prameň vo forme mesačníka v rozsahu 4 - 8 strán určené ako informačné médium občanov a hostí našej obce. Činnosť redakcie riadi redakčná rada zložená z predsedu, zodpovedného redaktora, technického redaktora a  výkonného redaktora. Rozšírenú redakčnú radu tvoria zástupcovia miestnych organizácií a občania obce
  • v roku 2002 bola skolaudovaná a daná do prevádzky čistiareň odpadových vôd
  • v júli 2002 bola Podhájska začlenená pod farnosť Maňa
  • dôležitou rekonštrukciou /ktorá trvala niečo vyše roka/ prešla železničná stanica, ktorá bola slávnostne odovzdaná do užívania ŽSR 21.8.2002. Vyriešilo sa i vykurovanie /z pevného na plynové/, stanica sa napojila na verejný vodovod. Pri rekonštrukcii sa realizovali i prístupy bezbariérové pre imobilných cestujúcich
  • PD Podhájska-Radava do žatvy vstupovalo už 27. júna /z dôvodu vysokých teplôt v mesiaci jún/ zberom pšenice, neskôr i jačmeňa
  • v tomto roku oslávili naši futbalisti jubileum, 50. výročie založenia futbalového oddielu /predtým Telovýchovná jednota, dnes športový klub Termál
  • v decembri 2002 bol vo voľbách do samosprávy zvolený za starostu obce Podhájska Ing. Vladimír Bakoš
  • rok 2003 bol bohatý na extrémy počasia. 9. mája v čase od 20,00 - 20,40 hod. bola búrka s krupobitím najsilnejšieho stupňa, kedy sila búrkového vetra dosahovala až 27 m/s, čo je približne 100 km/h. Náhle sa ochladilo z 20°C na 5 °C. V auguste bola zaznamenaná najvyššia teplota cez deň + 36,6°C a najteplejšou, tzv. tropickou nocou bola noc /18.8./ s teplotou + 28°C, no v tú istú noc o 23,00 hod. prišla prudká prachovo-piesočná húlava (búrka)
  • nepriaznivé počasie zničilo veľkú časť úrody, čo bolo dôsledkom slabej úrody  obilnín, na takýto rok sa nepamätajú ani najstarší družstevníci. Priamy zber sa vykonával modernými kombajnami
  • od 1. júla 2004 začal platiť nový systém v zbere komunálneho odpadu, je to tzv. množstevný, čo znamená, že každý občan bude platiť za skutočne vyvezené množstvo nádob na odpad a zároveň sa začal uskutočňovať i triedený zber papiera, tetrapakových obalov a plastových fliaš, pneumatík a batérií
  • v obci pribudol prvý bankomat od Poštovej banky, bol nainštalovaný informačný systém pre lepšiu orientáciu návštevníkov v našej obci a úradné tabule pre informovanosť občanov obce
  • bola vykonaná kompletná rekonštrukcia námestia pri letnom kine, bol vybudovaný park so slnečnými hodinami pri autobusovej zástavke pred termálnym kúpaliskom, je zabezpečovaný dovoz jedál dôchodcom
  • obecný úrad vo februári spustil oficiálnu webovú stránku obce a termálneho kúpaliska na Internete
  • rok 2004 bol významný pre kostol Narodenia Panny Márie vo Svätuši, kedy oslavoval 100. výročie posviacky kostola. Hody v oboch častiach našej obce, ktoré padajú na deň posvätenia kostolov už nebývajú tradičnou kultúrno-spoločenskou udalosťou, tak ako to bývalo kedysi, ale  sa viac-menej pripomínajú len svätými omšami v kostoloch, na ktorých sa zúčastňujú vo veľkej miere i návštevníci našej obce
  • v roku 2004 odchádza p. Mária Kazíková do dôchodku a na miesto riaditeľky MŠ bola vymenovaná p. Gabriela Jakubcová
  • počasie opäť nepotešilo občanov našej obce, keď pri veľkej veternej víchrici dosahujúcej až 100 km/hod., ktorá počas 10 minút napáchala veľké škody na majetku.
  • v roku 2005 sa obec "popasovala" s mnohými nedostatkami, ktoré bolo treba urýchlene riešiť: urobila sa rekonštrukcia vchodu do budovy obecného úradu, sadová úprava pred vstupom na obecný úrad, opravili sa cesty III. triedy, okolo školy sa urobila kompletná výmena oplotenia a výsadba, bola vykonaná výstavba chodníka od TK ku čerpacej stanici, nové oplotenie sa robilo i okolo budovy strelnice, pripravili sa priestory pre RZP v budove zdravotného strediska
  • 26. októbra 2005 bola slávnostne otvorená a daná do užívania zákazníkom novovybudovaná predajňa Jednoty v časti Belek,
  • v novembri uzatvoril Slovnaft prevádzku čerpacej stanice v našej obci
  • 16. marca 2005 sa miestna ľudová knižnica presťahovala zo schátralej budovy bývalého MNV, kde bola dlhé roky, do uvoľnených a vynovených priestorov v budove obecného úradu. Bolo to už jej tretie sťahovanie v novodobej histórii. Knižnica je tak po dlhých rokoch v priestoroch, ktoré si zasluhuje
  • kultúrno-spoločenský život obce je počas roku bohatý na podujatia, ktoré sú prístupné nielen našim občanov, ale vo veľkej miere i našim návštevníkom. Dôkazom toho sú napr. Deň matiek, Deň detí, Jesenný pozdrav seniorom, Mikuláš, Stretnutie jubilujúcich päťdesiatnikov a šesťdesiatnikov, Vianočné tvorivé dielne, Podhájske slávnosti remesiel na termálnom kúpalisku a mnohé iné. Spomenuté podujatia organizuje obecný úrad v spolupráci s miestnymi spoločenskými organizáciami, s TK, s materskou a základnou školou. Okrem už spomenutých organizátorov sa na  športovom živote v obci podieľajú futbalisti, rybári, šachisti, floorbalisti, futbalový klub starších pánov.
  • pravidelným dobudovávaním termálneho kúpaliska a skvalitňovaním služieb našim občanom a návštevníkom našej obce sa podstatne zvýšil i počet ubytovacích zariadení v obci, pribudli penzióny, ubytovanie v súkromí i v chatkách, reštauračné zariadenia, pizzéria
  • v máji 2006 sa spustila skúšobná prevádzka informačného centra /IC/, ktorého služby vyhľadávajú najmä návštevníci našej obce